POSVIEŤME SI NA COGNITIVE COMPUTING

26.marec 2019

Vytvorenie umelej inteligencie bolo cieľom počítačovej vedy od vzniku prvého počítača. Kognitívne počítačové modely nám umožňujú priblížiť sa k tomuto cieľu viac, ako kedykoľvek predtým. Cognitive computing je spojenie kognitívnej vedy, teda štúdie ľudského mozgu a počítačovej vedy, ktoré začína mať ďalekosiahly vplyv na náš každodenný život, zdravotníctvo, či business.

Hlavný cieľ cognitive computingu je simulovať myšlienkové procesy ľudského mozgu v počítačovom modeli. Na tento účel sa používajú samo-učiace algoritmy, ktoré využívajú data mining, pattern recognition, ci natural language processing. Tieto kognitívne systémy, ako napríklad aj IBM Watson, sa spoliehajú na machine learning a neurónové siete, aby spracovali informácie tak, že ich prirovnajú k tréningovému setu dát. Čím väčšiemu objemu dát je tento systém vystavený, tým viac sa učí a stáva sa presnejší. Pojem machine learning by sa dal v skratke popísať ako použitie algoritmu, ktorý počítaču umožní analyzovať dáta a na základe výsledkov následne vypočítať rôzne predpovede. Najskôr sa zvykne program „nakŕmiť“ tréningovými dátami a následne kontrolnou vzorkou dát, aby sa otestovala efektívnosť programu. V prípade cognitive computingu musí byť algoritmus naprogramovaný tak, aby sa naviac dokázal sám priebežne učiť z nových dát. Neurónová sieť sa dá zjednodušene popísať ako komplexný strom rozhodnutí, ktoré má počítač k dispozícií, aby dospel k správnej odpovedi.

 

AKÉ JE TEDA VYUŽITIE COGNITIVE COMPUTINGU?

 

1. Analýza sentimentu

Analýza sentimentu je proces určovania emócií vyplývajúcich z textu, za účelom chápania postoja, názoru a nálady osoby, ktorá text napísala. Analýza sentimentu sa často využíva na monitorovanie komunikácie na sociálnych sieťach vo forme statusov, tweetov, či komentárov, keďže umožňuje získať prehľad o verejnej mienke na konkrétne témy. Na monitorovanie sociálnych sieti existujú rôzne nástroje, ako napríklad Brandwatch Analytics, ktoré celý proces výrazne uľahčujú a zrýchľujú.

 

2. Rozpoznanie tváre

Rozpoznanie tváre je pokročilý level analýzy obrazu. Kognitívny systém je schopný na základe štruktúru a kontúry tvare, či farby očí rozlíšiť konkrétnu osobu od ostatných ľudí. Zjednodušene to funguje na princípe, že program vygeneruje obraz tváre, ktorý môže byť použitý na identifikáciu danej osoby na obrázku alebo videu. Príklad využitia tejto technológie je odblokovanie mobilného telefónu na základe tváre majiteľa.

 

3. Chatboty

Chatboty sú programy, ktoré dokážu simulovať ľudskú konverzáciu tým, že chápu komunikácii aj v jej špecifickom kontexte. Na to, aby toto bolo možné, sa používa technika machine learningu, ktorá sa nazýva natural language processing (NLP). NLP umožňuje programom vnímať podnety od ľudí vo forme hlasu alebo textu, analyzovať ich a poskytnúť logickú odpoveď. Týmto spôsobom dokážu chatboty dosiahnuť určitý stupeň inteligencie v komunikácii, ako napríklad chápanie potrieb užívateľa na základe predchádzajúcej komunikácie a podobne.

 

4. Rozpoznanie podvodov

Rozpoznanie podvodu je ďalšie využitie kognitívneho computingu vo financiách. Cieľom tejto funkcie je identifikácia neštandardných transakcií, ktoré vyzerajú podozrivo. Na to sú potrebné programy, ktoré dokážu analyzovať dáta z minulosti aby chápali aké parametre treba pozorovať pri transakciách. Tieto programy využívajú rôzne techniky dátovej analýzy, ako napríklad logistická regresia,rozhodovacie stromy, techniky náhodného lesa, či zhlukovanie.

Zdroj:
https://chatbotnewsdaily.com/what-is-cognitive-computing-3b279f1ebea7
https://www.forbes.com/sites/bernardmarr/2016/03/23/what-everyone-should-know-about-cognitive-computing/#67713bfe5088
https://www.brandwatch.com/blog/understanding-sentiment-analysis/